Sebapoznanie a osobný rozvoj
Alebo dieťa, učiteľ náš každodenný…
Do cca 30 veku života si žijeme život ako slobodní, bezdetní a naše dni sú vyplnené prácou alebo koníčkami. Nič nás v podstate neobmedzuje, pokiaľ si to my sami nepripustíme.
Žijeme si život podľa seba a podľa svojich predstáv. Ráno sa zobudíme, ideme do práce, poobede šport alebo priatelia. Potreba osobného rastu sa väčšinou limituje na oblasť práce, ktorá nám vypĺňa väčšinu z nášho času. Osobný rast v práci zahŕňa stúpanie po kariérnom rebríčku. Zúčastníme sa rôznych školení, ktoré nám zamestnávateľ – pri dobrej konštelácii hviezd – zabezpečí. Školenia zamerané na mäkké zručnosti (tzv. soft skills), alebo školenia týkajúce priamo našej náplne práce.
Zdokonaľujeme sa profesionálne a v podstate pracujeme na osobnom rozvoji. Väčšina z toho je zamerané na zvyšovanie nášho IQ. Ale na EQ sa akosi zabúda, resp. nie je to prioritou. Kedy to začneme postrádať je, keď nám do života pribudnú deti.
Skúsme pri výchove detí použiť praktiky, ktoré sme sa naučili v práci. Napríklad práca so softvérom, alebo školenie na daň z príjmov. Asi ďaleko nepochodíme. Osobný rozvoj v tomto prípade potrebuje niečo naviac. Niečo, čomu sa hovorí sebapoznanie.
Sebapoznanie je základ všetkého.
A k nášmu sebapoznaniu bezpochyby patria aj deti. Nebolo to inak ani v mojom prípade. Narodila sa nám dcéra (znamenie Blíženec), ktorá bola od mala náročnejšia. Vyžadovala si veľa pozornosti, a keď som chcela niečo ja, čo jej nebolo po chuti, narážali sme na konflikt. Skúšala som rôzne techniky, o ktorých som sa dočítala. Išla som cestou dohody, cestou poúčania, cestou výchovy, ale nič z toho nepomohlo. Dieťa bolo dosť tvrdohlavé a urobilo si všetko po svojom.
Až prišlo obdobie, keď som sa začala samej seba pýtať, čo ma to má naučiť. Prečo mi prišla do života, a prečo má také povahové vlastnosti, aké má. Začala som si viac všímať, čo mi vadí a prečo mi to vadí. Taká sebaanalýza v priamom prenose. Samozrejme, že to nie je príjemná aktivitka. Oprašovať tú „horšiu“ stránku osobnosti. Ale, keď sa na to pozriem z odstupom času, stálo to za to.
Ona ma naučila, ako môžem byť viac trpezlivá, naučila ma, ako jej dať viac slobody, naučila ma, že aj keď je dieťa, tak ju mám brať ako seberovnú a rešpektovať jej potreby. A v podstate to učenie stále pokračuje. Pretože ako sa aj ona intelektuálne vyvíja, vyvíja sa aj potreba môjho osobného rastu.
Aby som tento môj osobný rast, ešte viac „vytunovala“, vrátila som sa späť k mojej vášni a tou je numerológia. Vypočítala som si dcérin dátum narodenia a potvrdilo sa mi všetko o jej správaní a jej prístupe. Všetko mi tak krásne zapadlo a ja som vedela, že toto je tá správna cesta. Vďaka numerológii viem, že je to dieťa, ktoré potrebuje mať v živote veľa veľa voľnosti. Ale zároveň potrebuje cítiť istotu, že stojím pri nej. Aj keď navonok sa javí ako veľká „šéfka“, opak je pravdou. Potvrdila som si zároveň jej silné stránky, ktoré môžem ako rodič podporovať.
A keď príde na výber školy, môžem jej pomôcť pri rozhodovaní. Lebo nerozhodnosť je jej veľký kamarát . Ako príklad uvediem kupovanie topánok. Prejdeme 10 obchodov a v ruke nemáme nič. Raz sú pekné, ale tlačia. Raz sú malé, ale je zlá farba. A ja? Stojím pri nej a len pozorujem a čakám. Pretože dopredu viem, čo bude nasledovať. Ďalší obchod a ďalší….až nakoniec presunieme kúpu na iný deň. Niekedy ma to vedelo rozčúliť (pretože som to vnímala ako stratu času). Ale teraz? Vyhradím si vopred minimálne pol dňa na tour de Topánkovo a počítam aj s finálnou variantom – objednania topánok z online obchodu.
Po prvom kuse (dieťa č. 1) sa moje slabé stránky vyladili a moje silné ešte zosilneli. Toto nie je ešte môj koniec životnej cesty a sebapoznania. Je to len polčas. Polčas, v ktorom prišli ďalšie výzvy a lekcie, ktoré boli ďalším krokom v mojom sebapoznávaní.
Druhý kus (dieťa č. 2). Keď prišla na svet druhá dcéra (znamenie Blíženec), myslela som si, že môj osobný rast si na chvíľu zoberie dovolenku. Opak bol pravdou. Mladšia prišla na svet s tým, že bude mať atopický ekzém. A tí čo ho poznajú vedia, že je to choroba, ktorá úzko súvisí s emóciami. To ako dieťa vníma vonkajší svet a hlavne mamu (t.j. mňa). Čiže všetko (skoro všetko), čo sa odohrávalo vo mne, sa potom odkrývalo na jej pokožke. Áno. Kamarátka psychosomatika sa tu hlásila o slovo. Môj osobný rast sa teda vrátil skôr z dovolenky, aby som sa mohla pustiť do misie číslo 2 – „boj proti atopii“. Misia začala klasickým postupom a to hasenie ložísk. Postupne ako plynul čas, som si začala uvedomovať, že tadiaľto cesta nevedie. Buď si posvietim na jej zdravie veľkým reflektorom, alebo začnem opäť od seba. Zvolila som si možnosť prvú.
Do knižnice mi pribudli ďalšie knihy, ktoré som čítala a hltala po večeroch. Hľadanie správnych návodov, tipov bolo na internete v tom čase málo. Alebo ak aj boli, nepomohli. Čas plynul a pridružila sa k nám kamarátka HIT-ka (histamínová intolerancia). Čiže som nielen riešila ekzém, ale aj histamín. Moje organizačné schopnosti sa tu hlásili o slovo. Čo robiť skôr? Kde začať? Hlava šrotovala na plné obrátky. Čo som robila a ako, to vám prezradím v mojom ďalšom príspevku, ktorý bude venovaný tejto téme. Jediné, čo ale prezradím je, že sme úspešne prišli do cieľa aj pri atopickom aj pri HIT.
A čo ma toto malo naučiť? Prečo mi dcéra č. 2 vstúpila do života? Akými životnými lekciami som mala prejsť, aby som sa posunula v mojom sebapoznaní?
Naučila ma pracovať viac s emóciami. Naučila ma, ako žiť v prítomnom okamihu a spomaliť. Naučila ma, kde sú moje priority živote (nie čistá kuchyňa, alebo uprataný dom). Vďaka nej som mala možnosť spoznať rôzne metódy alternatívnej medicíny (homeopatiu, autopatiu, psychosomatickú). Rozšírila som si obzory v kombinovaní jedál. Potvrdila som si, že moja vytrvalosť nepozná hraníc. A vďaka jej dátumu narodenia viem, prečo tento ekzém mala. A prečo jej imunita je náchylnejšia na choroby.
Všetko toto sa udialo preto, aby som si rozšírila vedomosti, obzor a aby som mohla urobiť kroky potrebné k môjmu osobnému rozvoju. A vďaka týmto životným lekciám, môžem robiť prácu, ktorú teraz robím.
Pomáham druhým spoznať seba. Pomáham druhým zmeniť uhoľ pohľadu na ich „témy/problémy“, ktoré v živote majú.
Počas konzultácie s klientkami hľadáme spôsob, ako zmeniť ich uhol pohľadu. Ako sa nepozerať na chorobu, alebo „zlé“ správanie svojho dieťaťa ako na problém. Ale ako výzvu, ako na lekciu, ktorú si majú prejsť. Pretože presne preto si nás to dieťa, alebo tá situácia vybrala. Najlepšia cesta k sebapoznaniu, je cesta prostredníctvom vlastných skúseností.
Nachádzate v období, v ktorom máte priveľa otázok, ale odpovede vám akosi neprichádzajú? Aj cítite, že sa potrebujete pohnúť ďalej, ale neviete ako a kde začať? Začnite v prvom rade od seba (ani nie od partnera, od babky alebo kamarátky).
Ako? Cestou sebapoznania.
