Prečo vyhoríme, aj keď „máme všetko“? Odpoveď sa skrýva v našich talentoch, vysvetľuje Ľubica Farkasová
V rozhovore hovorí o tom, prečo mnohé ženy len prežívajú namiesto toho, aby žili naplno, ako súvisia naše talenty s prácou aj vzťahmi a čo je skutočným základom well-beingu.
Ľubica Farkasová, Gallup certifikovaná koučka silných stránok, pracuje s talentmi a sebapoznaním ako cestou k spokojnejšiemu životu.
Well-being je celková pohoda človeka. Čím je well-being pre vás?
Well-being je dnes široká téma, ale ja ho vnímam jednoducho ako spokojnosť so sebou samým. Keď sme spokojní s tým, kde sa nachádzame, čo máme, a nemáme potrebu nič dokazovať sebe ani svetu. Keď máme naplnené svoje hodnoty, či už je to zdravie, rodina alebo financie. Ja mám tri kľúčové hodnoty, a to slobodu, rodinu a zdravie. Tie sa v čase prirodzene prelievajú podľa životnej situácie. Rozhodujem sa tak, aby som ich neohrozovala. Ak je niekto doma chorý alebo som chorá ja, zatiahnem ručnú brzdu. A prácu si vyberám takú, ktorá ma napĺňa, práve tam cítim slobodu. Už robím len to, čo chcem, samozrejme v rámci pravidiel.
Myslíte si, že aj bez sebapoznania sa dá dosiahnuť skutočný well-being?
Myslím si, že nie. Narodíme sa do určitého prostredia – rodina, škola, partneri. Do veľkej miery sa prispôsobujeme okoliu a niekedy nás to okolie aj formuje viac, než si uvedomujeme. A potom príde moment, keď začneme cítiť nespokojnosť, že nie sme sami sebou. Môže sa to prejaviť vo vzťahoch, v práci, vyhorením alebo pocitom, že len prežívame. Práve tam sa začína sebapoznanie.
Potrebujeme si položiť otázku: Kto som?
Ak je človek úplne stratený, je dobré vyhľadať odborníka. V náročnom období sme ako v hmle, bez nadhľadu. Sama som to zažila. Človek nevie, kde začať. A metóda pokus-omyl môže byť zbytočne vyčerpávajúca. Alebo sa môže stať, že začneme robiť všetko a vo finále nerobíme nič poriadne. Je to ako štúdium v škole. Ak sa učíme všetky predmety, síce máme vedomosti, ale ani v jednom nie sme expert. Ak však zameriame našu energiu na využívanie svojich TOP talentov v praxi, naša expertíza vzrastie.
Bez sebapoznania sa nepohneme. Lebo ak len prežívame, nie je to spokojný život.
Ako súvisí poznanie talentov so spokojnosťou v práci aj vo vzťahoch?
Niektorí ľudia od detstva vedia, kam ich to ťahá. Väčšina však funguje v režime, ktorý sa im zdá „v poriadku”, ale nie je to tak. V živote venujeme veľa času tomu, aby sme zistili, aký je náš zmysel života a akú prácu máme robiť, v ktorej cítime naplnenie. Uveďme príklad talentu Flexibilita (Adaptability). Taký človek potrebuje zmenu, projekty, voľnosť. Ak ho dáme do striktného prostredia s prísnymi pravidlami, začne sa dusiť. Stratí ľahkosť aj efektivitu. Keď pracujeme proti svojim talentom, nedávame 100 %. A nie je spokojný ani človek, ani firma.
Prečo je to tak?
Pretože každý človek potrebuje mať správnu motiváciu, aby v živote vykonával danú činnosť. Či je to práca, hobby či štúdium. Motivácia je zároveň úzko spojená s našimi hodnotami, ktoré potrebujeme poznať. Napríklad, ak kolega behá a ja sa rozhodnem behať tiež, ale beh ma nikdy nelákal, budem si hľadať neustále výhovorky, prečo nemôžem. Budem prokrastinovať. Ak si však vyberiem šport, ktorý ma dlhodobo lákal (napríklad skupinové cvičenie), tak nemám problém športovať aj 2-krát do týždňa. Prečo? Lebo moja motivácia je síce športovať a byť zdravá, ale zároveň milujem skupinovú dynamiku či interakciu. To isté platí aj pre pracovné prostredie. Mať motivovaného človeka znamená, že je to človek, ktorý pozná svoje talenty, je na správnom mieste a vykonáva činnosti efektívne. Nemá potrebu sa „vyhovárať” alebo niečo odkladať.
To isté platí vo vzťahoch. Ak majú partneri veľmi kontrastné talenty, napríklad jeden potrebuje spontánnosť a druhý systém, bez pochopenia môže dochádzať ku konfliktom. Naopak, poznanie talentov prináša porozumenie. Pochopenie toho druhého prináša úľavu. Už ho nechceme meniť, ale vidíme jeho talenty ako výhodu. Že vlastne dopĺňa stránky, ktoré ja nemám. Veľmi sa to ukáže pri výchove detí, kde jeden z partnerov dáva deťom voľnosť a druhý nástojí na pravidlách. A teraz čo je správne? Aká cesta je tá pravá, aby to u detí nevyvolávalo zmätok?
Dá sa predísť vyhoreniu tým, že poznáme svoje silné stránky?
Určite áno, ale nestačí ich len poznať. Napríklad talent Produktivita (Achiever). Taký človek potrebuje stále niečo robiť, odškrtávať úlohy. Ak sa ocitne bez práce, cíti sa nevyužitý a jeho sebavedomie ide dole. Talent Produktivita (Achiever) má silný vnútorný ťah na výkon. Tento človek musí vedome pracovať s oddychom a delegovaním, inak mu hrozí vyhorenie. Každý talent má svoju silu aj riziko. A práve ich uvedomenie pomáha nastaviť zdravšie tempo.
Ako môže žena budovať well-being popri rodine a podnikaní?
Je to veľmi individuálne. Ale…Ak má žena malé deti a rozhodne sa podnikať, ovplyvní to celú rodinu. Deti nevieme „odložiť”, potrebujú nás. A podnikanie si vyžaduje čas a energiu.
Ak má žena podporu partnera či rodiny, je to veľká výhoda. Ak nie, môže to byť extrémne náročné.
Ja osobne si myslím, že je dobré zvážiť načasovanie a mieru. Sebarealizácia sa dá budovať aj postupne. Niekedy je múdre počkať, inokedy to ide paralelne. Odpoveď je vždy individuálna.
Ak chce žena poznať svoje talenty, stačí internet alebo AI?
Informácie si dnes vieme nájsť veľmi rýchlo. Ale informácia sama osebe nestačí. Dôležité je, čo s ňou urobíme. Odborník pomáha prepojiť výsledky s realitou života – s prácou, vzťahmi, emóciami. Napríklad Gallup pracuje s dlhodobo overenými dátami naprieč odvetviami. Ale aj ten je len nástroj. Skutočná práca začína až pri aplikácii do praxe.
Talent je potenciál. Silnou stránkou sa stáva až vtedy, keď ho vedome používame.
Sebapoznanie je cesta k tomu, aby ľudia milovali svoju prácu a nie nenávideli. Pretože nikdy nie je problém v samotnej práci/pozícii, len to nie je ten správny fit k našej osobnosti, darom a potenciálu.
Originál článok nájdete tu:>>>
Nájdime príčinu vášho vyhorenia spoločne: