Život je zmena. Život a jeho pestrofarebnosť.

Ako sa otvoriť zmene?

 

September vnímajú ľudia rôzne. Pre niekoho je to mesiac ako každý iný. Pre niekoho to znamená riešiť nové projekty alebo úlohy v práci, lebo sa začína nový finančný rok. A pre niekoho je to mesiac, kedy má na tanieri viac úloh ako je bežné. Aktivity súvisiace s organizáciou rodiny, seba, práce, krúžkov. Je to taká alchýmia v priamom prenose. 

Život sa odvíja v cykloch. Všetci prechádzame v rámci života rôznymi fázami, ktoré sú rozdelené do 4 častí. V rámci týchto 4 častí máme 9 ročné cykly počas ktorých sa učíme rôzne lekcie. A aby toho nebolo málo, v rámci týchto 9 ročných cyklov máme každý svoju osobnú ročnú vibráciu.

Toto je mix, ktorý pôsobí na nás a má vplyv na to:

• ako sa cítime
• čo prežívame
• koho stretávame
• aké lekcie sa nám dejú
• čo sa nám opakuje
• čo nás teší
• ako pôsobíme na druhých (niekedy viac sexi, niekedy viac nedostupne)
• či túžime po novom vzťahu
• či túžime zrazu mať potomka
• či túžime odísť na opustený ostrov a v samote len tak byť

 

Je to podobne ako v prírode, v ktorej sa striedajú 4 ročné obdobia a príroda vyzerá pokaždé inak. Inak vyzerajú stromy v zime a inak v lete. Niečo iné potrebuje na jeseň a niečo iné na jar. My sme súčasťou prírody. Sme tu vďaka nej. Ona je Pachamama. A preto je na nás, aby sme rešpektovali jej zákony a naučili sa žiť v súlade s jej aj našimi vibráciami, životnými fázami.  To čo nám vyhovovalo v roku napr. 2000 už tento rok neplatí. Na čo sme boli zvyknutí v roku napr. 2005 už tento rok neplatí. Ak ale zotrvávame stále v tom istom nastavení typu:

• „Ale ja som to vždy mal takto…“
• „Ale ja som zvyknutý na to, že…“
• „Ale pred deťmi som cestovala stále a mala som…“

…niečo nie je v poriadku. Znamená to, že ste sa zasekli a ste zacyklení a bránite sa zmenám. Či to vzťah, či to je práca, či povahová vlastnosť, ktorá vám neslúži (tvrdohlavosť, ješitnosť, posudzovanie atď.). 

Prosím zastavte sa. Život tu nie je na to, aby sme roky zotrvávali v tom istom nastavení. On to od nás ani nechce. Je pestrofarebný a on chce, aby sme sa naučili čo najviac nových vecí. Preto máme k dispozícii rôznorodé cykly a vibrácie ktorými prechádzame. Aby sme sa OTVORILI ZMENE a pokúsili sa plávať s prúdom v rámci svojich možností.

Tak ako voda tečie v potoku a razí si svoju cestu. Aj keď narazí na kameň, obmyje ho a tečie ďalej. Nezápasí s kameňom a nenadáva mu, že prečo jej prišiel do cesty. „Nepreskočí“ ho. Aj keď nachvíľu stratí svoj smer a obmyje ho z inej strany. Nájde „riešenie“ a nájde inú cestu, s ktorou možno predtým nepočítala.

(Ako to môže vyzerať v praxi, keď plávate s prúdom – osobný príklad:

1. Keď som ešte nemala deti, tak v korporáte Deloitte bol september pestrý mesiac. Znamenal pre mňa príchod nováčikov do firmy, ktorých čakal prvý deň vo firme a následne séria školení. Do firmy prišlo cca 30 nových čerstvých absolventov, ktorí boli ako nepopísaný list. Kolegovia, ktorí ešte netušili čo ich čaká. Vybrali sa na kariérnu dráhu audítora, ktorá zahŕňala cestovanie, veľa učenia, adaptáciu na nové procesy alebo rôznorodých klientov (z finančného, bankového alebo priemyselného sektora).  A my ako HR sme boli na to, aby sme im túto cestu spríjemnili a uľahčila čo najviac. Či už prostredníctvom organizácie samotnej alebo aj pri zodpovedaní akejkoľvek otázky, ktorú mali. A že ich nebolo málo, to vám garantujem. Od kávy v kávovare až po vyplatenie odmien.

2. Keď prišli do môjho života deti (2 malé deti s 2 ročným odstupom) a začala som pracovať, môj september nabral úplne iný rozmer. Zrazu som to nebola iba ja a moja práca. Zrazu tu boli 2 malé nesamostatné deti, ktoré bolo treba ráno zobrať do škôlky a poobede ich vyzdvihnúť. A bola tu práca, do toho doktori, domácnosť, krúžky, rodina ako taká, partner, rodičia. 

Určite nie som sama, ktorá toto prežívala alebo aj zažíva. Je to kolotoč, ktorý potrebujeme my mami zvládnuť a nikto sa nás nepýta či vôbec máme na to všetko kapacitu časovú, mentálnu ale fyzickú. Jednoducho sa s tým potrebujeme popasovať – chceme či nechceme. Potrebujeme si nájsť svoj SYSTÉM, ktorý funguje nielen nám samotným ale zahŕňa celú rodinu. Lebo to už nie je o nás samotných (EGO) ale potrebujeme prihliadať na ostatných členov rodiny. Či to bolo jednoduché? Nie. Či som bola v strese? Áno v časovom. Lebo som mala pocit, že furt pozerám na hodinky a furt musím niekde byť a ísť. 

Viete čo mi vtedy pomohlo, aby som to zvládla?

Práca na skrátený úväzok 70%. Zamestnávateľ mi vyšiel v ústrety a tak som mohla každý deň odísť z práce o 15:00. Tým pádom som mala čas v „kľude“ ísť po deti a nemala som pocit, že musím bežať a spotená dobiehať do škôlky. Moje mentálna nastavenie sa zmenilo. Mala som čas byť s nimi a pri nich. Reálne som ich dokázala počúvať a po škôlke som s nimi išla na zmrzlinu alebo na ihrisko. A neskôr keď prišiel muž z práce, som si našla čas na cvičenie (toto je moj „must have“). Alebo som si našla powerjogu na ceste do práce, vstala som skôr, aby som o 7:15 bola na karimatke. Po hodine spokojná som smerovala do práce. 

Veľa žien je nastavených ale tak, že majú pocit, že to musia dávať na 100%. Že keď idú na part-time, tak prichádzajú o kariéru, o peniaze, o svoju slobodu. Áno je to tak. Už je náš čas rozdelený nielen na naše koníčky a naše guilty pleasures. 

Pravda je však taká, že tu musíme my ženy dať svoje EGO bokom. Prečo? 

• Pretože toto už nie je len O NÁS. Tak ako to bolo predtým, keď sme deti nemali. 
• Toto je už o inom nastavení, kedy si žena musí vedieť pripustiť, že áno sú tu deti, ktoré sa nevychovajú samé. 
• A že darmo máme muža doma, ale žena je tá, ktorá robí atmosféru doma. Ona je tá, ktorá urobí to teplo domova. NIE MUŽ. 
• Raz keď toto nastavenie je porušené, prestáva RODINA fungovať. 

 

Zrazu prichádza ku konfliktom kedy žena bojuje s mužom – KTO Z KOHO. 

• Kto bude pri deťoch. 
• Kto ich vyzdvihne.
• Kto bude chodiť s nimi k doktorovi.
• Kto ich postráži, keď má jeden alebo druhý ONLINE meeting.

 

A mohla by som pokračovať ďalej….

Čím viac žena bojuje s mužom, tých horšie to je. Tým viac prichádza k nedorozumeniam v rámci rodiny, v jej nastavení a jej hierarchii.

• Každý potrebuje dať svoje EGO bokom a nie je to ľahké. 
• Každý si potrebuje uvedomiť, že život sa mu/jej zmenil s príchodom detí. 
• Už to nie je a nebude nikdy ako predtým.

 

A keď toto niekto nechápe resp. to nepochopil, poviem to tak ako to je – nemal mať deti. Čo tým chcem všetkým povedať?

Život je cyklický. Život sa mení. Sú to rozličné energie, ktorými prechádzame. Ja, vy, váš muž ju má inú. 

• Keď človek funguje roky v rovnakom nastavení, nie je to dobré.
• Keď si žena myslí, že to bude úplne rovnaké ako to bolo pred príchodom detí, mýli sa.
• Keď muž funguje rovnako ako predtým, nie je to správne.

 

Aj muž si potrebuje uvedomiť, že je zodpovedný na rodinu a áno pár rokov má možnosť ukázať či vie priniesť toho MAMUTA domov. A túto rolu má prijať a chopiť sa jej. Jedine tak má žena pocit, že je o ňu a o rodinu postarané. A môže byť v kľude a dokáže sa postarať o rodinu bez tlaku, že musí ísť napr. na 100% úväzok do práce. Žena zároveň potrebuje ukázať mužovi a dovoliť mu, že mu dôveruje. Má mu dovoliť sa postarať o celú rodinu. Lebo ak má pocit, že aj ona si potrebuje dokazovať a robiť kariéru, tak muž môže mať pocit, že nie je dostatočný.

• Muž potrebuje byť zároveň flexibilný a nevyčítať (hoc aj v tichosti) žene, že je živiteľ rodiny. Lebo prechádza do pozície obete.
• Potrebuje si ju vážiť za to, že vychováva deti a on sa môže finančne postarať. 
• Nedrží zároveň kasu a nedokazuje svoju moc, že určuje čo sa bude kupovať a kedy. Tým by znižoval a degradoval ženu, ktorá sa potom cíti „nesvojprávne a menejcenne“.

Pretože práve tá žena robí veľa pozícií (taxikárku, kuchárku, pračku, žehličku, psychologičku, doktorku, upratovačku), ktoré nie sú platené. Kebyže sú, tak je z nej milionárka. 

3. A teraz a môj september? Keď deti sú už samostatné a mám „na krku“ svoje podnikanie SZČO, 2 puberťáčky vo veku 12 a 14, vyzerá môj september asi takto. Viem, že môj čas bude patriť aj tak im a doladeniu krúžkov. Plus sú tam rehabilitácie dcéry. Ranné desiaty.  Nákup potrebného šatstva a pomôcok.

Viete čo mi pomáha: 

• Vyhradila som si 1 sobotu na nákupy a vybavila s dcérami odevy, topánky a iné (30.8).
• Vyhradila som si 1 sobotu na nákupy školských pomôcok, keď budú vedieť čo potrebujú.
• Neskoršie poobedie viem, že dolaďujeme krúžky a tým pádom si čas s klientami dávam hlavne na doobedie. 
• Rehabilitácie dcéry alebo iné dávam pred školou (ak sa dá) t.j. neovplyvní to ani moju prácu ani školu dcér. Nedávam si iné aktivity, ktoré môžu počkať do budúceho mesiaca (typu zubár, doktori). Pretože zbytočne by som si na seba vytvárala tlak a je to niečo, čo môže počkať.

Je na nás – čo si zo života urobíme. Či máme radi CHAOS alebo naopak vnesieme do neho PORIADOK a ŠTRUKTÚRU, ktorá uľahčí život nielen rodine, ale hlavne aj vám samotným. 

Záver:

• Aby inštitúcia menom RODINA fungovala poriadne, každý člen potrebuje vedieť a vnímať svoju rolu. 
• Žena svoju a aj muž svoju. Nie nadarmo sme sa narodili v danom pohlaví, aby sme mohli priniesť do vzťahu tú pravú esenciu.

 

Žena: jemnosť, trpezlivosť, empatiu, schopnosť vytvoriť harmóniu doma.

Muž: akčnosť, zodpovednosť, rozhodnosť, rýchlosť, energiu.

 

Ak je toto porušené a navzájom si hádžeme polená pod nohy, inštitúcia „rodina“ prestáva fungovať.  Skúste sa len poobzerať okolo seba a len si tak pre seba povedať: „Koľko rodín je funkčných a koľko nie“.  A keď nie – prečo to tak je. Veľakrát nájdete spoločného menovateľa. 

Som tu pre vás, aby sme našli spoločne cestu k vašej podstate a objavili tú vašu INTEGRITU, ktorá vám dovolí žiť v ľahkosti a spokojnosti.

 

Vykročme na túto cestu spoločne (Numerokoučing a GALLUP) a pozrime sa, kde sú tie vaše KVALITY, TALENTY, DARY, POTENCIÁL s ktorými ste sa narodili a môžete viesť SEBA, svojich BLÍZKYCH (partnera, deti, kolegov, priateľov).