Rovnováha v živote – duša

(4. časť)

Ako dosiahnuť stav rovnováhy v živote a nájsť kľud v uponáhľanom svete, aby sme sa cítili vnútorne spokojní a slobodní?

Pre každého z nás slovíčko rovnováha môže znamenať niečo iné. Niekto potrebuje mať diár zaplnený povinnosťami a cíti sa spokojný. Niekto potrebuje behať denne x kilometrov pretože má prebytok energie, ktorú potrebuje dostať von a tak sa dostať do rovnováhy. Niekto potrebuje mať rôznorodé aktivity, lebo nemá rád stereotyp a tak sa cíti naplnený a spokojný. To čo je pre jedného štandard môže pre druhého znamenať neštandard. Dôležité je si to uvedomiť a hlavne skúsiť pochopiť tú druhú stranu. Pochopiť, že áno ja som taký a on/ona je taká. Vzájomne sa tolerovať a chápať potreby toho druhého, že každý z nás máme iné predispozície. Každý z nás sme sa narodili s inou výbavou do života a podľa toho sme schopní podávať určité výkony či už v práci alebo v športe. Bez ohľadu na fakty, každý z nás potrebuje dosiahnuť stav, kedy sa cíti vnútorne spokojný a slobodný. Stav, kedy nehľadáme validáciu v externom prostredí cez uznanie, pochvalu, kariéru, ale sme spokojní s tým čo máme. Či to je práca, koníčky, vzťah. Sme spokojní s miestom kde bývame. Sme spokojní s tým ako vyzeráme.

Jednoducho sme spokojní a tešíme sa z každého dňa.

Otázka je: Je možné takýto stav vôbec dosiahnuť?

Áno je. Nie je to práca na jeden deň, ale je to celoživotná práca na sebe. To je ten osobnostný rozvoj, ktorému sa venujem. A v nasledujúcich riadkoch si povieme niečo o rovnováhe z celostného prístupu. Tento prístup zahŕňa stav mysle – srdca (emócie) – tela (črevá) – duše. Prečo to zahŕňa tieto 4 oblasti? Predstavte si, že chodíte pravidelne do posilňovne a prídete domov a zjete všetko možné čo vám príde pod ruku – od sladkého cez stravu rýchleho občerstvenia. Budete sa cítite ok? Budete sa cítite spokojní a zdraví aj napriek tomu, že chodíte pravidelne cvičiť? No nie. Lebo všetko so všetkým súvisí. Stav nášho čreva úzko ovplyvňuje stav našej psychiky. Zároveň naše srdce (emócie) sú zodpovedné za to, ako sa cítime a čo prežívame. A tieto 4 časti sa jednoducho nedajú od seba oddeliť. Potrebujeme na nich pracovať neustále. Raz si našu pozornosť pritiahne myseľ, inokedy telo a raz sa potrebujeme venovať svojmu srdcu. A toto je cesta k rovnováhe v rámci celostného prístupu.

Rovnováha – duša

Koľkí z nás sme v živote zažili pocit, že nám niečo chýba. Napriek všetkému čo sme mali (strechu nad hlavou, vzťah, deti, prácu), tak sme vnútorne cítili, že je tam ešte priestor na niečo. Zámerne používam slovíčko niečo, lebo je to doslova o tom pocite. Cítime, že tam niečo chýba. Ale nevieme v danom momente pomenovať, konkretizovať čo to je. Ako keby sme boli v neutrálnom stave, kedy nevieme a netušíme či máme urobiť 2 kroky vpred alebo 1 krok vzad. A tam nájdeme odpoveď na našu otázku: „Čo je to niečo, čo nám v živote chýba“.

Je to šťastie? Je to sloboda? Je to tučné konto? Čo to je?

Odpoveď nám dá naša duša. Tá ktorá tu žije večne. Áno my sme len telesná schránka, aby sme dokázali pobývať na tomto svete na dobu určitú. Ale dušička tu bude poletovať stále. Ona nám ukazuje cestu, ktorou máme v živote kráčať. Cestu, ktorá je pre nás stvorená, aby sme sa posunuli v osobnom rozvoji o schodík vyššie. Môžeme to nazvať evolúcia. Z generácie na generáciu si odovzdávame vzorce správania, emocionálne batôžky, zvyky, ktoré nás sprevádzajú životom. S niektorými sme stotožnení ale niektoré nechceme. Cítime, že to nie sme my ale je to niečo, čo sa na nás nalepilo. Od mami, otca, babiek, dedkov. A pokiaľ sa toho nezbavíme, cítime to v sebe. Väčšinou to vidíme na reakciách, ktoré máme.

Ale je to naša reakcia alebo je to reakcia naučená?

A čo tak škola a zamestnanie? Podľa čoho si zvykneme zvoliť naše smerovanie? Je možné, že mama, otec sú doktori alebo právnici a majú predstavu o svojom dieťati, že by bolo super, kebyže ide tú istú cestu. Dieťa ak je viac prispôsobivé, pasívne, nebude namietať. Aj keď možno výsledky v škole nenasvedčujú tomu, že je to dobre zvolený smer. Možno nevyniká v predmetoch, ktoré sú predpokladom dobrého a úspešného právnika alebo doktora, ale ostáva ticho. Príde čas prijímacích skúšok a dieťa má predtým doučovanie. Aby zvládlo skúšky a mohlo sa tak dostať na školu, ktorú mu vybrali rodičia. V domnení, že to je správny smer nakoľko aj oni toto študovali (možno aj babka, dedo). Dieťa sa na školu dostane, neskôr začne pracovať v kancelárii alebo v nemocnici. Vykonáva svoju prácu rutinne. Až príde moment, kedy bude pociťovať viac a viac, že mu niečo chýba. A už sme opäť pri tom „niečom“. Zisťuje, že chodí do práce len aby mal z čoho platiť účty. Zisťuje, že je čoraz viac vyčerpaný z práce s klientami. Ak je to človek uvedomelý, začne hľadať príčinu. Začne s osobným rozvojom, ktorý zahŕňa sebaanalýzu a sebapoznanie (napr. aj cez GALLUP alebo Numerokoučing). Postupne sa začne hrabkať v živote a odlupuje jednotlivé vrstvy ako šupku na cibuli. Zisťuje, že jeho zmysel života je o niečom inom ako o čítaní zákonov alebo pomáhaní v ordinácii. Čo sa udialo? Prečo sa to udialo?

Začala sa k nemu prihovárať jeho duša.

Jemný hlas, ktorý dokážeme počuť len vtedy, kedy sa naladíme na seba. Kedy nie sme rozptýlení vonkajším svetom, stíšime sa. Môže sa to udiať počas meditácie, môže to mať formu záblesku kedy zrazu uvidíte samých seba v inej podobe. Môže to mať formu pocitu, že ááááno toto je to, čo ma bude baviť. Toto je práca, ktorú som odjakživa chcel robiť.

Zrazu to už nie je o každodenných cieľoch, ktoré ste si vytýčili a hovorili ste si:

keď dosiahnem toto, tak…
keď odrastú deti, tak…
keď skončím školu, tak…

Keď si dovolíte spomaliť, stíšiť sa a nebudete zahltení informáciami, ktoré na vás prúdia z TV, internetu, rádia, viete sa lepšie na seba naladiť. Ľudia, ktorí to nedokážu urobiť doma, často odchádzajú na týždne, mesiace na rôznorodé pobyt do zahraničia, aby dokázali vypnúť. Aby sa dokázali odpojiť od každodenných starostí a znova sa napojiť na seba. Na svoju integritu. Myslíte si, že je to správne? Urobiť taký razantný krok o ktorom si myslíme, že nás zachráni?

Čo sa môže stať po príchode je:

dĺžka pobytu vám stačila a po príchode domov už viete čo robiť a máte to ako dennú rutinu
že ste na tom ešte horšie ako pred odchodom. Zisťujete, že všetko si vás doma počkalo a vy máte pocit, že na vás doľahla úzkosť a ťažoba zo všetkých povinností, ktoré ste pred odchodom zanechali za sebou.
dáte si záväzok, že budete pokračovať v praktizovaní cvičenia, budete zdravo jesť, športovať, ale nevydrží vám to dlho, lebo ste sa vrátili do starého známeho prostredia.

Ako to urobiť tak, aby ste sa dokázali stíšiť a napojiť na seba v každodennej realite a pri každodenných povinnostiach? Dá sa to vôbec?

Ako prvý je pocit, ktorý vás sprevádza a vy cítite, že niečo nie je v poriadku. Práca vás prestáva napĺňať, aj keď ste dobre platení, aj keď máte dobré vzťahy s kolegami.
Čoraz viac pociťujete nespokojnosť sám so sebou. Možno sa viac hádate s blízkymi, alebo viac „rýpete“ do detí.
Furt vám niečo vadí a prekáža.
Máte tendenciu sa sťažovať a namiesto toho, že si vážite to čo máte, poukazujete na to, čo nemáte.
Ste častejšie chorí.
Pridruží sa vám alergia, ktorú ste predtým nemali.

Pár bodov, ktoré vám môžu ukázať, že nie ste na správnom mieste v správnom čase. A je na vás čo s tým urobíte. Či zoberiete život do vlastných rúk, alebo zotrváte v nefunkčnom prostredí, vzťahu, práci. Opäť tu dám príklad volania našej duše, ktorá sa k nám prihovára cez znamenia. My všetci máme totiž úlohu, ktorú sme prišli na túto zem dokončiť. Každý z nás máme cieľ. Tak ako ja, aj vy. Všetci sme súčasťou celku. A počas života máme ukrojiť s torty, ktorá tam je. Nie 2 časti ale jednu. Raz sa učíme ako urobiť cesto, inokedy plnku. A keď vieme všetko = sme dokonalí. Vrátili sme sa k našej podstate.

Prakticky to v živote vyzerá tak, že všetky lekcie, výzvy, zážitky, ktorými prechádzame, sme si my naplánovali ešte pred narodením. My sme si zadali čo sa chceme a potrebujeme sa naučiť a doučiť. Dokonca sme si „vybrali“ ľudí, ktorí nám vstúpia do cesty, aby sme sa prostredníctvom nich zdokonalili. Je to ako šachová partička, kde každý ide svojou cestou. A niekedy sa ocitneme v stave, že sa môžeme rozhodnúť, ktorým panáčikom ísť a ktorým smerom sa vydať. My sme kapitáni lode a keď si to takto zvedomíme, uvidíme, že veci sa dejú nie proti nám ale pre nás. A keď odmietame tieto učebné lekcie – bránime sa zmene – vzniká trenie, utrpenie, drhnutie, tlak.

Je to podobne ako keby sme stáli v potoku a zapichneme tam palicu. Palicu držíme a cítime tlak, ktorý sa tvorí z vody pri každom náraze. Tú palicu tam stále držíme a nechceme ju vytiahnuť. Lebo toto. Lebo hento. Lebo nie je správny čas. Tak veľmi nás to stojí, keď chceme ostať na tom mieste (bolesť). A pri tom by stačilo tak málo.

Najjednoduchšie by bolo túto palicu z vody vytiahnuť a prijať život.

A ako viete, že už je na čase prijať a vpustiť do života zmenu? Duša s nami komunikuje, dáva znamenia, kričí. Máme 6 stupňov ako:

- Prvý stupeň – duša šepká: ukazuje nám to v okolí, cez naše okolie (ľudia ktorých stretávate, TV, knižka – prečítate si riadok) alebo cez prekážky (lebo sme pohodlní, robíme veci zo zvyku)
- Druhý stupeň – duša volá: prichádzajú k nám ľudia, ktorí nás znervózňujú, rušia, hnevajú, prežívame intenzívne emócie (druhí nám zrkadlia – ukazujú nám čo nechceme rozpoznať)
- Tretí stupeň – duša kričí: prichádzajú akútne choroby, zlomeniny. Cez choroby sa máme pýtať – čo mi to ukazuje?
- Štvrtí stupeň – duša dáva znamenia: ťažké choroby, chronické, údery osudu, ťažké nehody. Duša chce, že plytvám potenciálom a aby som ho začal rozvíjať.
- Piaty stupeň – duša nás sťahuje z obehu – strata telesnej funkcie, časti tela, nevyliečiteľné choroby. Niečo čo vás prinúti zaoberať sa samými sebou.
- Šiesty stupeň – reset: radšej príde koniec, aby si to duša znova naplánovala, aby to človek nemal také ťažké.

To sú stupne, ktoré nám prináša KABALA mystický smer v židovskej filozofii. Ten pocit, keď zistíte, že idete správnou cestou je neopísateľný. Je to pocit kľudu a mieru. Bez toho pocitu má človek tendenciu umelo si ho vytvárať kontrolovaním svojich vzťahov a prostredia. Je oveľa ľahšie kontrolovať druhých v čase, keď máme strach, ako začať od seba. Lebo tá kontrola nám dáva pocit bezpečia – falošný pocit poriadku a bezpečia. Čím skôr sa vydáme na cestu, ktorá patrí nám a nie našim predkom, tým lepšie. Čím skôr sa napojíme na seba, upustíme od zbytočnej kontroly, pripútanosti k druhým, tým lepšie. Je to všetko proces, ktorý trvá. Trvá niekoľko mesiacov až rokov, ale stojí za to.

(Sama som na tejto ceste už niekoľko rokov. Duša sa ku mne prihovárala cez pocity. Cítila som, že v práci v ktorej som už viac nechcem byť. Už mi nedávala zmysel. Ale netušila som, kde začať. Či hľadať nový smer, či odísť len tak. A čakala som. Stále som čakala aj keď vnútri to vo mne bublotalo. Vnútorný tlak, ktorý som cítila, že už musím niečo urobiť. Aj som išla na 2 pohovory (len tak) ale neprinieslo mi to úľavu. Až prišiel ten moment, kedy som vedela, že bum toto je ten správny čas. Už nebolo cesty späť. Prišiel stupeň číslo 3 a na 2 týždne ma to hodilo do postele. Chrípka, ktorú som roky nemala. Taká, že som v podstate mohla len ležať a premýšľať. A vtedy to prišlo. To silné presvedčenie a rozhodnutie: dať výpoveď a ísť na vlastnú nohu. Bolo to tak silné, že som ani na okamih nezapochybovala o svojom rozhodnutí. Prvotné rozhodnutie, ktoré je to najťažšie urobiť. Potom to už nabralo rýchly spád – výpoveď, odovzdanie agendy, úrad práce (áno – najlepšia voľby, kedy som dostávala peniaze a zároveň som sa mohla sústrediť iba na seba a svoje ciele). Tie mesiace mi poslúžili na to, aby som si spísala čo všetko potrebujem urobiť, aby som na ďalší rok mohla začať podnikať. A už som len odškrtávala zo zoznamu.)

Skúste sa vydať aj vy na tú svoju cestu k vlastnému JA. Sledujte signály, ktoré vám dáva vaše telo alebo duša.

Vďaka naladeniu na seba:

získate odvahu
prestanete riešiť okolie
nebudete uprednostňovať stále potreby druhých pred vlastnými
robíte aktivity nie pretože sa majú, ale pretože chcete
robíte aktivity nie preto, aby ste boli prijatí druhými, ale preto lebo rešpektujete v prvom rade seba a počúvate svoje telo a dušu (samozrejme s potrebnou dávkou empatie)

Techniky, ktoré vám pomôžu priblížiť sa k sebe:

Vyhraďte si čas pre seba – ste ranné vtáča? Nastavte si budík o 30 minút skôr a venujte tento čas sebe. Či ostanete v posteli a len si urobíte mentálne cvičenie alebo idete do inej izby, kde môžete meditovať.

Doprajte si ticho – ľudia sa boja ticha. Boja sa svojich myšlienok, ktoré ich začnú valcovať. Pri tom toto ticho je liečivé a doslova vám prinesie benefit v napojení sa na seba.

Nerobte nič – ľudia majú tendenciu stále niečo robiť. A keď nič nerobia, tak majú pocit menejcennosti. Boja sa toho „prázdna“, ktoré vzniká – toho nič. Keď zrazu majú byť sami so sebou. Boja sa samoty, ničoty, ktorá je tak nápomocná, aby sa priblížili k sebe.

Aromaterapia – na trhu je veľa esenciálnych olejov, ale ja vám dám tip iba na pár s ktorými mám osobne veľmi dobrú skúsenosť. Pretože nemôžem odporučiť niečo, s čím nemám reálnu skúsenosť.

Olej BALANCE (olej ukotvenia): uzemňujúca zmes – na emocionálne uzemnenie, zvýšenie pozornosti a koncentrácie, ADD a ADHD, hormonálnu rovnováhu, rovnováhu krvného tlaku, upokojenie a relaxáciu, meditáciu, neurologické problémy.

Viac informácií si ho môžete objednať na:>>>

Olej SERENITY (olej odpustenia): upokojujúca zmes – potláča úzkosť a stres, podporuje spánok a vplýva na problémy so spánkom, zmierňuje bolesti hlavy a napätie, upokojuje nervový systém a výkyvy nálady, starostlivosť o pokožku.

Viac informácií si ho môžete objednať na:>>>

Postupne sme sa dostali k záveru dnešného článku. A ako ste na tom vy a vaša duša? Nachádzate sa v období kedy potrebujete nájsť seba a svoju integritu? Vyskúšali ste už všetko možné, ale pripadáte si ako škrečok v kruhu?

Som tu pre vás. Spoločne nájdeme cestu späť k vášmu JA, vašej identite a to prostredníctvom 2 nástrojov, ktoré využívam v rámci poradenstva:

GALLUP medzinárodné uznávanú metodiku na odhalenie 34 talentov a silných stránok >>>

NUMEROKOUČING kde prostredníctvom numerológie odhaľujem vaše dary, potenciál a životnú cestu >>>

Na záver zopár faktov, ktoré by vás mohli zaujímať. Ktorí ľudia a aké talenty sú zodpovedné za to, že viac premýšľajú, alebo potrebujú čas na premýšľanie.

Talenty

Čísla

Keď máte v dátume narodenia čísla: 2, 7, 9 – duchovné čísla, ktoré vás určitým spôsobom tlačia do života, ktorý nie je len o matérii. Zažívate obdobia, kedy nepotrebujete až tak zarábať, ale skôr hľadáte zmysel života. Či už cez vlastné skúsenosti, ktoré si potrebujete zažiť na vlastnej koži alebo prostredníctvom učenia (kníh, kurzov, vzťahov).
Keď máte v dátume narodenia čísla: 8, 17, 26 – ľudia, ktorí potrebujú mať svoje okolie pod kontrolou.

A preto to čo funguje na jedného, nemusí na druhého. Pre niekoho meditácia môže byť úžasná technika, ktorá ho dá do kľudu a inému sa môže jeho stav zhoršiť a bude ešte viac premýšľať ako predtým.

Rovnováha v živote duša