3 kroky ako odhaliť svoj potenciál
Alebo, ako môže byť rodič naša cesta k sebapoznaniu.
Tento príbeh bude pozostávať z 3 častí:
1. časť bude o tom, ako prostredníctvom rodiča môžeme objaviť svoj potenciál.
Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás sa snaží plniť priania tých druhých. Snažíme sa zapáčiť okoliu a tiež robíme všetko preto, aby tí druhí boli spokojní.
Ale kde je priestor pre nás? Kde je ten čas, kedy sa môžeme venovať len sebe, svojim koníčkom, alebo svojmu podnikaniu? Čas kedy doslova robíme to, čo chceme a nie to čo musíme. To čo je v súlade s nami a s našimi hodnotami (viac o hodnotách si môžete prečítať v mojom ďalšom príspevku „Hodnoty ako základ všetkého“).
Vyrastala som v rodine, kde mamina bola vždy k dispozícii. Kedykoľvek, kdekoľvek a za každých okolností. Bola zvyknutá pomáhať a častokrát to robila aj na úkor svojich síl. Lebo tak bola vychovaná a nevedela povedať „nie“.
V podstate žila život druhých a pre druhých. Namiesto toho, aby si povedala jedného dňa dosť, stačilo, stále hľadala možnosti ako sa „zodrať“. A vo veku kedy si mohla užívať života, jej telo povedalo dosť. Nebol to len dôsledok toho, že nevedela vypnúť, ale zároveň nevedela čo iné by mohla v živote robiť. A možno aj v kútiku duše vedela, ale bála sa to povedať a priznať si to.
Prečo to tak bolo?
Lebo bola tak zvyknutá pomáhať druhým, že úplne zabudla na seba. Niežeby nechcela, ale nevedela po toľkých rokoch sebaobetovania, ako na to. Ako sa vytrhnúť z toho stereotypu a matrixu. A ako to urobiť tak, aby nemala pocit viny, že nerobí nič pre druhých. Keď prišla reč na pomoc z vonku v podobe homeopatky, alebo inej terapie, môj nápad bol zmietnutý zo stola. Predsa ona nebude podporovať žiadnych „šarlatánov“. A tak si naďalej žila život, ktorý ju v podstate nenapĺňal.
Namiesto toho, aby začala sebapoznaním a hľadala príčinu, nechala všetko na osud. Potláčala seba aj jej potreby ostali nenaplnené. Až do takej miery, že telo ochorelo. Diagnóza rakovina hrubého čreva. Všetky tie roky potláčania a neschopnosti spracovania negatívneho, si vypýtali svoju daň.
Mne ako dcére sa postupne formovala predstava o tom, čo chcem v budúcnosti robiť a hlavne som mala osobný príklad, ako dopadnúť nechcem.
Rodič je pre každého z nás výborná cesta k sebapoznaniu. A máme presne takých rodičov, akých potrebujeme na náš osobný rozvoj. Čiže ja som vďačná za túto lekciu, pretože mi pomohla pri formovaní mojej predstavy v mojom ďalšom smerovaní.
A nielen to. Po toľkých rokoch si viem prakticky ustrážiť svoju rovnováhu a pomáham s tým aj mojím klientkam.
Skúste sa aj vy zamyslieť nadtým, akí sú/boli vaši rodičia? Akým spôsobom vás vychovávali. Akým spôsobom s vami komunikovali?
Lebo častokrát prostredníctvom rodiča môžeme objaviť svoj potenciál.
Pretože ako sa hovorí, pod lampou je najväčšia tma.
Pomáham ženám:
- otvoriť oči, kde sú ich silné miesta a silné stránky. Pretože od toho závisí ich miera sebavedomia.
- nájsť rovnováhu v živote, aby vedeli nájsť svoj stred.
- aby našli samú seba a zmysel života.
- s nasmerovaním, keď nevedia ako ďalej.
♥️ Nie ste na to sama.
💚 Spoločne nájdeme >> zlatú strednú cestu, << ktorá vám umožní žiť plnohodnotne a v rovnováhe. 💚
PS: Že je toho na vás priveľa? Nevadí. Na začiatok úplne postačí, keď sa naučíte žiť v prítomnom okamihu. Stačí si stiahnuť krátky ale efektívny návod:
