Ako mať v živote to, po čom túžite

Alebo: Mať sen a víziu nestačí. Treba vykročiť do akcie…

Asi každý z nás sa v živote ocitol v situácii, keď nevedel ako ďalej. A vnútorne si kládol otázku: „Ako mať v živote to, po čom túžim…“.

Pocit, ktorý vám vnútorne hovorí, že tu už nechcete byť, že toto už nechcete zažívať, ale napriek tomu nič neurobíte. Ostávate nečinne stáť, alebo prekračujete na jednom a tom istom mieste. Rovnaká práca, rovnaký partner, rovnaký byt, rovnaký účes. Jeden deň prejde, druhý deň prejde a vy stále premýšľate nad tým, čo máte urobiť, aby sa ten stav zmenil.

A vy stále premýšľate… A tu je pes zakopaný. Len premýšľať nestačí. Len kŕmiť hlavu novými nápadmi nestačí. Len nasávať ďalšie nové informácie zo seminárov, nestačí. Len kupovať nové a nové školenia nestačí. Len kupovať nové knihy nestačí.

Pokiaľ vy nezavediete teóriu do praxe, ako keby ste ani nič neurobili. Je to len rozširovanie si vedomostí (čo samozrejme je super). Na to, aby ste sa posunuli o krok vpred, potrebujete už spomínanú akciu.

Poďme sa spoločne pozrieť na to:

Ako môžeme pretaviť sen a víziu do reality.

Snívanie je potrebné. Snívanie nám rozširuje obzory a dáva nám možnosť používať fantáziu. Fantáziu, ktorú využívajú malé deti pri všetkom – pri hre, pri jedení, pri obliekaní. Nechajú sa unášať svojím imaginárnym svetom bez strachov, že čo sa stane, keď. Oni nepociťujú strach. Oni nemajú tisíc dôvodov, prečo to nemajú urobiť. Pretože žijú v prítomnosti a tam pocit strachu neexistuje. Strach sa vynorí vtedy, keď si spomenieme na minulosť (ak sa nám prihodilo niečo nepríjemné). Strach sa vynorí vtedy, keď začneme premýšľať nad budúcnosťou a myšlienkami si privodíme stav, ktorý nás „paralyzuje“ od vykročenia do akcie.

Čo teda môžeme urobiť, aby sme znížili ten svoj strach z vykročenia do akcie?

Môžeme si zasnívať. Môžeme využiť fantáziu, ako keď sme boli malé deti a skúsiť žiť v prítomnosti. A? To je všetko?

Veľmi ľahké o tom písať, ťažšie realizovať. A preto aj tento článok bude viac o praktických krokoch, ako o teórii. Začnime pekne po poriadku.

Napríklad aj návykom č. 2 od Franklin Covey: Začínajte myšlienkou na koniec. 

Teória – praktický návod ako na to:

1. Nájdite si čas na premýšľanie najlepšie osamote (napríklad nedeľné poobedie). Môžete si zavrieť oči, ak vám to pomôže. Čas osamote dá priestor vašej mysli, aby sa dokázala žiť s vecami, ktoré ste za posledné mesiace videli a zažili. Zároveň týmto stíšením získate nové poznatky, ktoré by vás v pracovnom tempe nenapadli.
2. Ďalší krok nadväzujúci na to je snívanie. Zasnívajte si, kde by ste chceli byť o pár rokov. Ako to tam vyzerá, s kým tam ste, čo tam robíte.
3. Keď máte túto aktivitu za sebou, hoďte si svoje myšlienky, nápady, poznatky na papier. Vypíšte všetko do najmenších detailov. Môžete si tam pridať aj obrázky, nálepky, fotky, čo len chcete.
4. Prečítajte si to po sebe a vyberte si z toho 1 aktivitu, ktorú môžete začať realizovať od dnešného dňa.
5. Túto 1 aktivitu/vetu (napr. mať krásnu vyšportovanú postavu) si napíšte na papier. A vypíšte všetky aktivity, ktoré vám pomôžu k naplneniu tohto sna/vízie. (Napr. chodiť každý deň na 30 minútovú prechádzku, zaradiť cvičenie 2x týždenne, zmeniť jedálniček). Vypíšte toľko bodov, koľko vás napadne.
6. Na konci dňa si vyberte jednu aktivitu (Nechcite všetko hneď a naraz. Ani Rím nebol postavený za 1 deň) z tých všetkých a uveďte ju do praxe (napr. prechádzka). Dnes.

Keď sa po mesiaci obzriete späť, mali by ste vidieť cestu, ktorú ste prešli. Mali by ste mať za sebou pokrok, ktorý ste urobili. Zvedomte si, čo všetko ste potrebovali urobiť, aby ste sa dostali z bodu A do bodu B. Pochváľte sa, odmeňte sa. 

A čo v prípade, keď ste sa do bodu B nedostali?

Nehľadajte vinníka okolo seba. A nehovorte, že sa vám to nepodarilo, pretože šéf vám naložil projekty, že partner toto, alebo hento, že máte malé deti a nemáte čas…. Bla bla bla… Reálne si priznajte, prečo sa vám to nepodarilo. Pozrite sa pravde do očí, prečo sa stále nachádzate v tom istom bode, v ktorom ste sa nachádzali pred mesiacom:

• Naozaj ste urobili maximum?
• Naozaj ste venovali dostatočný čas snívaniu?
• Naozaj ste si vypísali všetky možnosti k realizácii?
• Naozaj ste si vybrali tú správnu aktivitu, ktorej ste sa chceli venovať v daný mesiac?

Zapamätajte si jedno. Bez vetra sa ani lístok nepohne. Mať sen a víziu nestačí. Treba vykročiť do akcie…

A ako som sľúbila, pridávam môj osobný príklad z praxe:

Písal sa rok 2020. V januári som sa rozhodla, že dám výpoveď. Po dlhoročnej púti v medzinárodnej spoločnosti Deloitte , som sa rozhodla opustiť istotu zamestnávateľa a vykročiť na voľnú nohu. Už dlhšiu dobu som pociťovala vnútorné volanie, že chcem robiť niečo iné. Chcem robiť prácu, ktorá mne osobne dáva zmysel. Chcem robiť prácu, ktorá nie je len o chodení do práce od-do. Ako som vedela, že nastal čas na vykročenie z komfortnej zóny? Pocit. Vnútorne ma to doslova „zožieralo“ a hovoril mi ten tichý hlas (inak povedané hlas duše), že už to konečne urob. Neboj sa a daj tú výpoveď…na čo ešte čakáš. A samozrejme som potrebovala ešte kopanec v podobe chrípky (lebo veď prečo nie), kedy som si povedala dosť. Toto je ono. A bolo rozhodnuté. Neexistovala cesta späť. 

Čo je vo väčšine prípadoch pre ľudí ťažké urobiť??? ROZHODNUTIE. Niekomu stačí malý impulz a niekto potrebuje vyhorieť raz, druhýkrát kým si uvedomí, že je čas na zmenu. Pre mňa bola tá menšia bodka chrípka…:).

Výpoveď som oficiálne odovzdala vo februári a v apríli bol môj posledný deň v zelenej bodke. Priznám sa, bol to zvláštny pocit, pretože v živote predtým som výpoveď nedávala. Moja prvá práca v UNDP (Regionálne centrum OSN) bola na dobu určitú t.j. nepotrebovala som riešiť výpoveď. Moja druhá práca v medzinárodnej spoločnosti Arthur Andersen sa skončila „sama“, nakoľko celosvetový prípad Enron , dopomohol k skončeniu viacerých firiem na trhu, medzi ktorými bol aj Arthur Andersen. Niektorí zamestnanci vrátane mňa sme prešli do konkurenčného prostredia, ktoré nám bolo ponúknuté. T.j. opäť som neriešila klasickú výpoveď zo strany zamestnanca. Hold, všetko je raz prvýkrát a u mňa to bolo v roku 2020 :).

Čo nasledovalo potom? Okrem toho, že oficiálne začal kovid, moje kroky nasledovali na úrad práce. S odstupom času, keď sa na to pozriem, všetko zapadlo do seba ako skladačka. Neviem si osobne predstaviť pracovať, riešiť deti a online výučbu, chod domácnosti a ešte aj seba. Ako sa hovorí: v správnom čase, na správnom mieste. Dobrovoľne som sa prihlásili na úrad práce a poberala 7 mesiacov dávku v nezamestnanosti. Toto bola moja druhá osobná skúsenosť s úradom práce. Moja prvá bola tesne po skončení strednej školy. T.j. opäť pre mňa nová skúsenosť, na ktorú som sa tešila.

Prečo som si nehľadala prácu? Prečo som po odchode z korporácie využila „žolíka“ vo forme úradu práce? 

Dôvod bol jasný. Mať čas pre seba. Mať čistú hlavu nezaťaženú rôznymi termínmi, alebo klientskymi požiadavkami. Doslova vypnúť a venovať sa len prioritám. Prioritám, na ktorých vplyv mám ja. Externé vplyvy ako kovid som brala ako fakt.

Moje priority na rok 2020 boli nasledovné (rozumej obdobie máj – december 2020 = 7 mesiacov):

1. Zabezpečiť chod domácnosti a vytvorenie psychickej pohody v rodine (deti a ich online vyučovanie, obedy pre celú rodinu). Keď je matka v psychickej pohode, aj ostatní členovia „posádky“ sú ok.
2. Registrácia na úrade práce + oboznámenie sa s ich ponukou kurzov, ktoré preplácajú.
3. Zadefinovanie si dvoch priorít v pracovnej oblasti (čo potrebujem na to, aby som v roku 2021 mohla podnikať v oblasti, ktorú som si vybrala).
4. 1 priorita: získanie medzinárodnej certifikácie v koučingu. 2 priorita: získanie certifikácie sprievodcu a inštruktora nordic walking v SNWA.
5. Nájsť relevantné kurzy, pozrieť načasovanie a registrovať sa (našťastie sa mi podarilo ich absolvovať osobne v čase, keď pustili prvú vlnu v rámci kovidu).
6. Zistiť podmienky založenia živnosti (čo všetko potrebujem na to, aby som v januári 2021 vykročila do sveta ako SZČO).
7. Využitie príspevku pre budúcich živnostníkov poskytovaného úradom práce (dotácia).
8. Absolvovanie kurzu Theta healing (práca s vyšším JA), ktorý ma lákal už dlhšie. A až v júli 2020 prišiel ten správny čas na jeho absolvovanie.

Týchto 8 bodov som v skratke zhrnula, aby ste mali predstavu, čo všetko sa dá za 7 mesiacov stihnúť. A to len preto, lebo som mala sen, víziu a začala som s myšlienkou na koniec. A tá bola:

V roku 2021 som živnostník a poskytujem 2 služby: koučing osobného rozvoja + vediem kurzy nordic walking.

Čo myslíte? Podarilo sa mi to všetko splniť? Tipujete správne. Áno. Do bodky. Systematicky som išla krok za krokom, aby som svoju víziu naplnila. Moja hlava bola nezaťažená, pretože som bola na úrade práce a tým pádom som sa mohla sústrediť na to podstatné. Popri tom všetkom nezabúdam na svoje osobné hodnoty. Čokoľvek čo v živote robím, sa odvíja od mojich hodnôt.

Hodnoty, ktorými sú: SLOBODA, RODINA, ZDRAVIE. Bez ohľadu na to, v akej životnej fáze, období sa nachádzam, toto je u mňa základ.

• A vy? Ako ste na tom vy teraz?
• Darí sa vám v živote dosiahnuť váš cieľ?
• Darí sa vám v živote získať to, po čom túžite?
• Alebo ostávate v rovine snívania…

Nemusí to tak byť. Verte mi. Nie je to až také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to len kúsok: disciplíny, odvahy, sebareflexie a správneho mentálneho nastavenia. V prípade, že ste ten typ človeka, ktorý potrebuje nad sebou „ochrannú“ ruku, prijmite pomoc zvonka.

Veľmi rada vás budem sprevádzať na vašej životnej ceste. A pomôžem vám dostať sa z bodu A do bodu B. Netvrdím, že to bude prechádzka ružovou záhradou, ale čo vám sľúbiť môžem, že to bude stáť za to. Pretože nie je podstatný CIEĽ, ale CESTA. Cesta osobného rozvoja na konci ktorej, budete iný človek.

Na záver mám malý darček pre vás: Je to praktický 3 krokový návod „Ako získať kontrolu nad svojím životom“. Doslova sú to 3 kroky, ktoré mám otestované v praxi a mne doteraz pomáhajú.

A pre tých, ktorí potrebujete osobitný prístup a podobný návod vám nestačí, mám v ponuke:  Balík RESTART 3+1, ktorý predstavuje mesačnú spoluprácu so mnou.

Prajem vám krásne vykročenie za vašimi snami 🙂