Ako sa zbaviť emocionálnej záťaže?

Pociťujete smútok? Nič vás nebaví, ani nenapĺňa? 

Čo z nás robí človeka, ktorému sa nič nechce, nič ho nebaví a nevidí resp. nedokáže vidieť to svetlo na konci tunela? Prečo oveľa viac ľudí v dnešnej dobe prešľapuje na mieste, točia sa stále dookola v jednom kruhu a nevidia východisko?

Každý z nás sme si prešli v živote situáciami, ktoré v nás zanechali určitú stopu. Takú, ktorá sa z času na čas vynorí ako kostlivec zo skrine. Keď sme na tom ok, dokážeme sa nad to povzniesť a pokračovať v živote ďalej. Ale keďže život je pestrofarebný a prináša nám dni, ktoré nie sú úplne ľahké, tak vtedy ten kostlivec môže prísť nevhod. Objaví sa a vynorí v čase, kedy nás to zomelie viac ako by sme si priali. Je to taká naša emocionálna záťaž, ktorá ovplyvňuje naše vzťahy, kariéru. Všetko to vedie k sebasabotáži a v konečnom dôsledku k pocitu uviaznutia. Pocitu, že neviem sa pohnúť z miesta a neviem ako ďalej.

Emocionálna záťaž je ako plný kufor, ktorý treba vybaliť. To, že to je proces zdĺhavý a nie úplne príjemný, si asi nemusíme hovoriť. Vyžaduje si to našu pozornosť, energiu a úsilie. Čo všetko môže tento kufor obsahovať? Traumy, vzorce, prenesené správanie od rodičov. Starý známy výrok, že čas zahojí všetky rany je síce pravdivý, ale pravda je taká, že bez práce, nie sú koláče. A ani v tomto prípade bez vašej interakcie sa nič zmeniť nemôže. Transformácia – zlepšenie stavu sa neudeje samo. Nezačnete sa cítiť dobre len tak, že budete čakať. Aby ste mohli odhaliť príčinu a to svoje skutočné ja, je potrebné identifikovať čo je spúšťačom.

Kde a ako začať?

 

1.  V prvom rade si treba sám pre seba priznať a zvedomiť, že sa niečo s vami deje. Ak sa vám opakujú stavy, kedy ste smutní, vyčerpaní a nič vás nebaví, treba začať pátrať po príčine.

2. Predstavte si to ako kufor, ktorý je plný emócií, plný prežitých skúseností, plný nechcených vlastností, ktoré nás limitujú. Limitujú nás v každodennom živote, aby sme mohli podávať požadovaný výkon, aby sme dokázali mať naplnené vzťahy. 

3. Kufor sa plnil nie 1 deň, týždeň, mesiac. Ale plnili ste ho roky. Roky ste zbierali tieto emócie. Nemôžete očakávať, že aj váš stav sa zmení zo dňa na deň. To všetko chce trpezlivosť a úroveň vedomia.

4. Máte pred sebou tento kufor, alebo si to predstavte ako krabicu s oblečením, ktoré plánujete vyhodiť. Je to oblečenie, ktoré máte v krabici, nepoužívate t.j. neslúži vám, ale predsa si tú krabicu nechávate doma. A nastal čas a pozrieť na jej obsah a postupne ju vytriediť.

5. Ako ale vedieť čo máte vyhodiť? Akú „emóciu“, ktorá vám už neslúži, alebo správanie, ktoré vás obmedzuje v živote? Treba začať od tej, ktorá vám najviac prekáža. Napr. „Nedokážem povedať nie a neviem si nastaviť hranice“. Keď je toto váš prípad, emócia, ktorá je s tým spojená je strach, obava, neskôr hnev, potláčanie, agresivita….postupne časom sa to prejaví aj na vašom zdraví v podobe psychosomatiky. Bolesť brucha, hlavy, zažívacie problémy, ekzémy. Prejavy sú u každého človeka individuálne. 

6. Zo začiatku to bude ťažké, dokonca postupne môžete mať pocit, že sa to všetko ešte zhoršilo, ale každá transformácia má svoj priebeh. Táto cesta si vyžaduje čas a postupné kroky. Je veľmi jednoduché nahodiť masku v živote, alebo si vyčistiť byt, obliecť sa do krásneho oblečenia. Ale večer, keď si ľahnete do postele, ste to len vy a váš batoh, ktorý nosíte na chrbte a potrebujete sa ho zbaviť. Je to tá vnútorná práca, ktorá vyžaduje systematické kroky. Vonkajšia práca v podobe pekného oblečenia to nespraví. 

7. Je dobré si na túto cestu prizvať sprievodcu, mentora, ktorý vás touto cestou prevedie a postupne budete identifikovať, oprašovať jednotlivé časti. 

8. Proces, ktorý začína prvým krokom. Vy nevyhnutne nemusíte poznať ďalšie kroky, pretože tie sa vyvíjajú postupne. Podstatný je ten PRVÝ.

9. Potrebujete sa zaviazať, že ZAČNETE a chcete to ZMENIŤ. Bez toho to nepôjde. Nikto iný to za vás nespraví.

10. Na začiatku je to ťažké, ale zajtra to bude o máličko ľahšie. Verte mi. Je to ako keď idete do fitka a začnete s dvíhaním činiek. Nezačnete hneď so 120kg…ale napr. s 20kg. A keď sa po niekoľkých týždňoch obzriete späť, uvidíte čo ste dokázali. Čím viac sa tomu venujete, tým menej vás budú situácie hnevať.

 

Prečo niekto nedokáže povedať NIE a nevie si nastaviť hranice?

STRACH

• Podvedomý strach, že ten druhý bude zle reagovať. Že môže prísť k hádke. Je to strach, ktorý pramení z detstva, keď sa rodičia hádali a dieťa pozorovalo a bolo svedkom hádok. Dieťa nadobudlo pocit, strach, že keď sa ozve, alebo povie niečo „nevhodné“, príde hádka resp. „hubová polievka“. Preto neskôr ako rastie sa bojí povedať, vypovedať. V dospelosti má človek problém sa postaviť sám za seba a veľakrát ostáva ticho namiesto toho, aby vyjadril svoj názor. Aj keď vie, že je v práve.

 

• Strach, že ten druhý si bude myslieť, že je neschopný. Napr. ste požiadaný o pomoc, ale vy nemáte čas. Ale napriek všetkému to nepoviete. Lebo by ste si pripadali v očiach druhých ako neschopný. Opäť strach z detstva, ktorý pramení z veľkých nárokov, ktoré mali rodičia na dieťa. Tlak na výkon bez ohľadu na to či dieťa chcelo, alebo nie, vždy muselo splniť požiadavky rodiča. V dospelosti človek nedokáže povedať druhým nie, lebo cíti, že druhý by ho považoval za neschopného. Preto ide aj nad rámec svojich síl a času – vnútorne sa trápi, sťažuje sa blízkym, alebo ho aj trápia zdravotné problémy z potlačených emócií (bolesť hlavy, hrdla).

 

• Priznať, že neviete, lebo máte pocit, že druhí by vás považovali za „sprostého“. Strach, ktorý vznikol opäť v detstve, keď dieťa počúvalo od rodiča, že je neschopné. Napr. keď bolo na prvom stupni a nevedelo sa samé učiť. Rodič strácal trpezlivosť a pri učení dieťaťu dával najavo, že je neschopný a menej inteligentný. V dospelosti sa to môže prejaviť ako zakrývanie – maskovanie prílišným EGOM, že sa tvári, že všetko vie, ale pritom niekedy nevie. Čo je úplne prirodzené, pretože nikto nevie všetko. Bojí sa priznať, že nevie, ukázať svoju jemnú stránku a radšej bude hrať „tvrďasa“.

 

• Že nebude potrebný. Preto robí veľa aktivít pre druhých. Snaží sa všetkým pomáhať, aj keď to druhí ani nepotrebujú. Snaží sa zavďačovať druhým. Varí, krúži okolo všetkých a zisťuje čo, kde ako. Je to spôsob akým nepriamo ukazuje, že potrebuje pozornosť. Pozornosť, ktorú v detstve nedostával. Lebo rodičia ho zanedbávali a nemali na neho čas. A on tak potrebuje počuť, že je potrebný, potrebuje uznanie, cítiť, že ho druhí majú radi. A tak zabúda na seba, svoje potreby a uprednostňuje potreby druhých. Ale na konci dňa je vyčerpaný, pretože nemá čas na seba. Sebalásku hľadá u druhých a pritom by ju mal v prvom rade hľadať u seba.

 

Uviedla som som pár príkladov z praxe, ktoré riešim s klientami. Podstatné je odhaliť príčinu emocionálnej záťaže. Príčinu, ktorá sa veľakrát skrýva v DETSTVE. A raz keď ju identifikujeme, môžeme pracovať na jej odstránení.

Ak aj vy cítite, že sa potrebujete zbaviť niečoho, čo vám už neslúži, limituje vás a potrebujete sa zbaviť toho batohu, veľmi rada vás budem sprevádzať. Pre tento prípad mám pre klientov určený 2 mesačný program VIP BODY/MIND/SOUL, kde počas 8 týždňov prechádzame postupne jednotlivé kroky. Odhaľujeme príčinu, pracujeme na jej odstránení:

Viac o VIP programe nájdete tu >>>>

 

 

PS: Pamätajte si: V jednoduchosti je krása. Netreba chcieť všetko hneď. Treba začať v 1 oblasti a potom pokračovať na ďalšiu. A na konci roka zistíte, že ste urobili obrovský POKROK vo svojom živote. V prípade, že by vám tieto kroky nestačili, mám pre vás pripravený NÁVOD, ktorý vám pomôže získať v živote to, po čom túžite>>>: