3 inšpiratívne ženy, ktoré vykročili zo zóny komfortu

Ženy, ktoré sa nebáli opustiť istotu u zamestnávateľa a vykročili zo zóny komfortu.

 

Ako prvú som oslovila Ľudmilu Hoosovú, ktorá je okrem iného aj autorkou mojej webovej stránky. Zároveň je dlhoročná marketingová konzultantka a biznis mentorka, ktorá po 10 rokoch vymenila istotu u zamestnávateľa za podnikanie a vykročila zo zóny komfortu.

Ako druhú som oslovila Janku Fašungovú, ktorou zásluhou mám také fotky na webe, aké mám. Janka ako bývala právnička opustila istotu v korporácii telekomunikačnej spoločnosti. Po rokoch sa rozhodla vykročiť do neznáma a vymenila papiere za foťák.

Ako tretiu som vyspovedala samú seba. Po 18 rokoch som sa rozhodla skončiť v korporácii, pretože som cítila, že potrebujem vykročiť zo zóny komfortu a ísť za svojím snom. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň, ale myšlienka sa rodila postupne. Tak, ako sa aj formovala predstava o tom, akým smerom sa vydať.

1. Aký bol váš hlavný dôvod opustiť zamestnávateľa a ísť vlastnou cestou?

ĽUDMILA

Opustiť „istoty“ zamestnania nebolo úplne moje rozhodnutie, ale nakoniec to pokladám za jeden z top momentov v mojom živote. S myšlienkou na podnikanie som sa pohrávala asi 6 rokov a nikdy nebol ten správny čas. Lebo istoty, lebo malé dieťa (najskôr jedno, potom druhé), lebo nedostatok finančnej rezervy na účte… Keď som bola „odídená“, spojila sa u mňa emócia hnevu a pocitu nespravodlivosti s kamarátskym postrčením od Riša Vrableca, ktorý bol u nás zrovna na návšteve. A povedala som si, že prečo nie. Kedy, ak nie teraz.

Podnikanie som rozbiehala popri pobyte na ÚP a materskej. Po 6 mesiacoch mi muž dal ultimátum – buď idem naspäť do práce, alebo začnem plnohodnotne prispievať na domácnosť. So strachom aj odvahou som sa rozhodla pre podnikanie. Toto pokladám za druhý zásadný a pozitívny zlom, lebo som bola nútená sa oprieť do rozvoja biznisu naplno.

Podotýkam, ako markeťáčka som vedela, ako sa predať, horšie to bolo v blokmi v hlave. Musela som sa prestať skrývať za klientov a začať aktívne predávať svoju prácu aj expertnosť. Každopádne, môžem zhodnotiť, že v podnikaní nielen biznisovo, ale aj osobnostne rastiem raketovým tempom, čo vnímam ako obrovské plus oproti zamestnaniu. Lebo len ja som zodpovedná za to, kam sa posúvam. Nebojím sa investovať nemalé čiastky do expertného vzdelávania či osobnostného rozvoja a každé investované euro sa mi vracia niekoľko násobne.

JANA

Práca právničky v korporácii ma vždy bavila a veľmi veľa mi dala. Postupom času a najmä po narodení dieťaťa som si však viac a viac uvedomovala obmedzenia, ktoré takáto práca prináša. Potrebovala som viac flexibility a slobody, ktorú mi bohužiaľ korporácia nemohla ponúknuť. Tým pádom som neustále bola v časovom strese a stále som sa niekam ponáhľala. Mala som toho na pleciach naložené veľmi veľa a doslova som bola v jednom behu. Práca, škôlka, krúžky, domácnosť. Po narodení druhého dieťaťa som si uvedomila, že ak by som takýmto tempom pokračovala, tak sa úplne zničím, vyhorím, alebo ochoriem.

Bolo mi jasné, že takéto tempo nie je udržateľné, a že musím od základov zmeniť svoj život. Fotografia bola moje hobby a postupne som sa jej počas materskej dovolenky začala venovať intenzívnejšie. Po prvých klientských foteniach a po prvých výhrach v medzinárodných fotografických súťažiach som sa utvrdila v tom, že toto je tá cesta, ktorou sa chcem vybrať a ktorá ma bude napĺňať. Po druhej materskej dovolenke som sa teda už do práce nevrátila a naplno som rozbehla svoj fotografický biznis.

ĽUBICA

Nechcem, aby to vyznelo ako otrepaná fráza, ale je pravda, že vždy som vnútorne cítila, že chcem pracovať pre ľudí. Nie s ľuďmi, ale pre ľudí (iná predložka, ale veľký rozdiel). Pomáhať im a byť nápomocná v oblastiach, ktoré mi boli blízke. V oblasti osobného rozvoja, športu a v oblasti zdravia zo strany psychosomatiky. Časom ako som sa vyvíjala, sa formovala aj moja predstava, ako tieto oblasti podchytiť. Zároveň som cítila potrebu sebarealizácie, potrebu robiť to čo chcem ja a nie niekto iný. Robiť to čo mi dáva zmysel, v čom som dobrá, a to čo mi prináša radosť.

Mať flexibilitu v pracovnom čase (nie ako v korporácii od 8-15, sedieť v kancelárii). Práca sama na sebe – možnosť voľby kedy chcem pracovať, čo chcem robiť, keď sú aj nadčasy, ale viem, že to stojí za to.

2. S odstupom času, keď sa pozriete spätne. Čo by vám pomohlo na to, aby ste túto zmenu urobili skôr?

ĽUDMILA

Popravde, neviem, či by mi niečo pomohlo skôr. Vnímam to tak, že všetko má svoj čas a jednoducho k istým veciam človek potrebuje dozrieť. Jasné, tiež si niekedy vravím, že som mohla podnikať už roky, lebo som na to stvorená. Ale zároveň si uvedomujem, že práve vďaka rokom praxe v reklamke, na miliardových projektoch a na líderských pozíciach som získala znalosti, ktoré mi dávajú obrovskú konkurenčnú výhodu, plus mi tie roky v zamestnaní pomohli vyzrieť aj osobnostne.

JANA

Myslím si, že uvedomenie si, že potrebujem urobiť v živote zmenu, prišlo postupne, pod vplyvom rôznych okolností, ktoré ma formovali. Zrod môjho rozhodnutia trval dlho a tak to malo byť. Zo začiatku som sa už len pri predstave takejto zásadnej zmeny bála. Neskôr už som bola stopercentne presvedčená, že takúto zmenu chcem a potrebujem urobiť. Preto si myslím, že toto rozhodnutie by neprišlo skôr. Potrebovala som naň čas. Jednoducho som naň dozrela a nemyslím si, že by ho niečo mohlo urýchliť. Práve naopak, ak by som ho urobila skôr, v čase, keď som naň nebola pripravená, bolo by to na škodu.

ĽUBICA

Boli momenty, keď som si v minulosti povedala, že teraz je ten správny čas. Ale kvôli nedostatku sebadôvery, som nakoniec zvolila istotu a stabilitu v korporácii. Zároveň som si uvedomovala, že popri 2 malých deťoch sa nedá vymýšľať niečo nové. Bolo by to na úkor detí a rodiny. A to som nechcela dopustiť.

Pretože som mala jasné priority. Postupne deti rástli a ja som si uvedomila, že už ma toľko nepotrebujú. Zároveň mi práca prestávala dávať zmysel a koliesko v hlave sa opäť rozkrútilo. A keď prišla chrípka a musela som počas choroby spracovávať požiadavky klienta, tak sa vo mne niečo zlomilo. Áno aj v mojom prípade sa potvrdilo, že všetko má svoj čas. Toto bola moja cesta, ktorú som si musela prejsť. Áno možno som mala odísť skôr a nebáť sa, ale s odstupom času, to prišlo vtedy kedy malo.

3. V čom si myslíte, že ste iná a odlišujete sa od konkurencie?

ĽUDMILA

Jednoznačne je to komplexnosť, obrovské know-how a prax, myslenie „out of the box“, schopnosť prepájať veci, nachádzať cesty a riešenia a dar vidieť do hĺbky – vnímam u klientov ich limity, ktoré treba spracovať a vidím ich potenciál, o ktorom oni často vôbec netušia. V mojej práci to prepájam a som za to nesmierne vďačná.

JANA

Moji klienti aj fanúšikovia tvrdia, že mám svoj vlastný rukopis. A to je to najviac, čo si akýkoľvek fotograf môže želať. Myslím, že moje portréty sú rozpoznateľné a ľahko priraditeľné ku mne, a to ma veľmi teší. Majú v sebe určitú zvláštnu emóciu, nehu, inakosť a mnoho iného, čo zároveň zrkadlí aj moju osobnosť a môj prístup k fotografii. Lebo každý fotograf zrkadlí vo fotografiách aj kus seba. Zároveň veľmi rada komunikujem s ľuďmi, a myslím si, že mám dar vytvoriť príjemnú a priateľskú atmosféru, vďaka ktorej je fotenie so mnou pre nich zážitkom. Klienti sa tak ku mne aj naďalej radi vracajú a mnohé klientské vzťahy prerástli do kamarátskych.

ĽUBICA

Počas práce v korporácii, som mala možnosť prejsť rôznymi oddeleniami, kde som pracovala s rôznymi typmi ľudí.  Lekcie, ktoré ma naučili všestrannosti a vnímaniu každého bez rozdielu. Som ako chameleón, ktorý sa vie prispôsobiť a naladiť na každého. 100 ľudí, 100 chutí. Vidím v žene to najlepšie, čo v sebe má. Nedávam všeobecné rady, ale ponúkam riešenie, ktoré vychádza z jej dátumu narodenia.  Spoločne s klientkou odhalíme jej cestu, ktorá je v súlade s jej osobným nastavením (viac o mojej práci sa môžete dozvedieť v článku >>)

Ženy často nevedia, čo vlastne chcú. Akým smerom sa vydať. V hĺbke duše aj cítia, čo by bolo pre nich správne, ale nevedia ako začať. Tým, že som si sama prešla podobnou cestou, viem aký je to pocit. Viem vám podať pomocnú ruku, s ktorou ušetríte čas hľadaním a pátraním čo by bolo, keby.

Patríte aj vy medzi typ žien, ktoré cítia, že potrebujú v živote zmenu? Cítite, že potrebujete mierne „poštuchnúť“ a hľadáte inšpiráciu?

Pridajte sa k odvážnym ženám, ktoré sa nachádzajú v mojej facebook skupiny >> Zmeny v živote ženy <<