Správny čas na zmenu v živote
Keď sa nad tým tak zamyslím, asi nikdy. Takúto odpoveď ste asi nečakali, ale je to tak. Nikdy si nebudete na 100% istí, že toto je ten správny okamih na urobenie zásadnej zmeny v živote. Tiež som s z tých, ktorí 2 x merajú a 1 režú. Niekedy by som povedala, že aj 3 x.
Ono je to všetko fajn, len takýmto tempom sa v živote ďaleko nedostanete.
V minulosti som mala kamaráta. Volal sa „Samosato“. Sprevádzal ma, ako taký malý tieň počas mojich posledných rokov v korporácii. Ako to naše kamarátstvo vyzeralo?
Po materskej dovolenke som nastúpila do práce. Mala som šťastie, pretože mi zamestnávateľ vyšiel v ústrety a mala som skrátený úväzok. Zároveň mi bola vytvorená pozícia na mieru, čo bolo tiež super. No postupne mi moja náplň práce, prestávala dávať zmysel. Začala som sa rozkukávať na trhu práce. Absolvovala som pár pohovoroch (až 2), ale nič sa nezmenilo. Až raz, v jeden pracovný deň si ma zavolala kolegyňa. Ponúkla mi pozíciu v rámci firmy, ktorú bolo treba urgentne obsadiť. A ja ako spoľahlivý rýchlo učiaci zamestnanec a zamestnanec, ktorý bol jednou nohou na „úteku“, som ponuku prijala. Pretože sa mi to javilo ako to najlepšie, čo v danej chvíli môžem urobiť (zhodnotila som všetky pre/a proti).
A čo myslíte, čo sa to vlastne udialo? Stalo sa to, že pre mňa ešte nebol ten vhodný a správny čas, aby som z korporácie odišla. Pohovory som síce absolvovala, ale nová práca neprišla. Ale prišla ponuka v rámci korporácie.
Každý máme svoju životnú cestu, ktorou si ideme. Niekedy z nej vybočíme, ale život nás aj tak neskôr nasmeruje na ten správny smer. Aby sme boli v správnom čase, na správnom mieste. A keď sa tomu budeme brániť, jedine čo sa stane je, že budeme v živote „zakopávať“.
Lekcie sa pritvrdia a je možné, že naše zdravie začne pokulhávať.
Moja misia v korporácii pokračovala. Až prešiel určitý čas, mesiace, roky a opäť ma dobehol ten pocit, aký som mala predtým. Pocit, že toto nie je práca, ktorú chcem robiť do konca života. Rozmýšľala som intenzívne čo urobiť, aby som bola spokojná. Vedela som, že tá zmena v živote musí prísť, ale netušila som odkiaľ.
A čakala som a čakala…
Žeby strategicky? Alebo zo strachu? Alebo z pohodlnosti, ktorá bola spojená s prácou v komfortnej zóne. Dúfala som, že ten môj kamarát „Samosato“ to dáko vyrieši. Prešiel mesiac, dva a stále nič. Zmena v živote neprichádza a ja stále čakám.
Začala som si klásť otázky – Robím niečo zle…?! Ráno deti do školy, sadám si za PC, porobím čo treba, obed, odchod z práce domov, po deti do školy. Ako je to možné, že sa nič v mojom živote nemení…?!
Až som narazila na tento múdry výrok pána Einsteina, ktorý povedal:
„Šialenstvo je robiť rovnakú vec opakovane a očakávať iné výsledky.“
Čo sa muselo stať, aby som sa zobudila a konečne pohla zadkom a dala výpoveď. Nič také dramatické….prišla chrípka. A prečo práve tá? Pretože život mi takto dal signál, že tadiaľto cesta nevedie. Dostala som lekciu, ktorá ma mala konečne zobudiť. Keď to nejde po dobrom, tak život mierne pritvrdí.
Ako som tak ležala v posteli, začala som rozmýšľať. Ak toto je tá posledná lekcia, ktorá ma má nakopnúť k akcii, potrebujem ju prijať. Prijala som to ako fakt a pochopila, že toto je ten správny čas na zmenu v mojom živote.
Potom to už nabralo rýchly spád. Napísala som výpoveď a mesiac na to, som ju podala na personálnom oddelení. Bola to pre mňa neskutočná úľava. A viete prečo? Lebo som vedela, že je to to správne rozhodnutie. Vedela som, že sa mám pozerať dopredu, kde ma čaká niečo lepšie.
A viete čo? Rozlúčila som sa aj s mojím kamarátom Samosato. Bol čas ho nechať ísť. Začala som si robiť reálne plány na ďalší nasledujúci rok. Na mojej cesta ma sprevádzalo niekoľko kníh. Jedna z nich bola aj kniha „Tajomstvo úspechu 3 majstrov“.
Naplánovala som si ako chcem, aby môj život vyzeral o rok (Viac sa môžete dočítať aj v mojej sekcii „O mne“). Vedela som, kde chcem byť a čo chcem robiť. Napísala som si na papier môj cieľ („Stať sa koučom a pomáhať ľudom s pohybom„). Mala som pár mesiacov na to, aby som urobila všetko preto, aby sa môj sen splnil.
A čo myslíte? Podarilo sa mi to? Samozrejme, že áno :). Ani nachvíľu som nezapochybovala. Pretože som mala presne spísané kroky, ktoré ma k tomu cieľu doviedli. Moja cesta pozostávala zo sebarozvoja, školení, sprocesovanie podkladov pre dotáciu, zo založenia živnosti…atď. Všetko krásne spísané na papieri, aby som to videla každý deň. Odškrtávala som jednotlivé položky a pripisovala podľa potreby ďalšie. A o tom to všetko je.
Mať cieľ, určiť si jednotlivé kroky, ktoré vás k nemu dovedú.
Či je to zložité? Záleží na vašom prístupe v živote. Záleží, či ste osoba, ktorá má problém doťahovať veci do konca. Záleží, či máte vo svojom živote určené hodnoty a viete, čo je vaša priorita. Záleží či viete, aký je váš zmysel života.
A čo dodať na záver. Asi len toľko: Nečakajte tak dlho ako ja. Urobte tú zmenu v živote skôr.
