Ako sa zbaviť v živote stresu

(Cvičenia ako sa zbaviť stresu a trémy v živote…)

 

Neexistuje človek, ktorý by niekedy v živote nemal stres. Stres, ktorý je súčasťou života. Určitá miera stresu je dokonca prospešná. Pretože v nás prebúdza tvorivosť a aj výkonnosť. Sú typy ľudí, ktorí stres doslova vyhľadávajú, pretože potrebujú mať určitú mieru adrenalínu v živote. Či už prostredníctvom športu, cestovania do rizikových oblastí, alebo špecifického povolania. 

Opäť si dovolím na úvod použiť teóriu z wikipédie, kde sa píše, že stres sa delí na pozitívny, negatívny, špecifický. Sú tam krásne popísané príznaky od potenia, cez bolesti hlavy až po búšenie srdca. V tomto článku som sa rozhodla poňať stres z troška inej stránky. Zabŕdnem aj do čísiel (áno z pohľadu numerológie) a podelím sa s vami aj o osobné príklady – cvičenia ako sa zbaviť stresu a trémy v živote. A na záver pridávam malé cvičenie, ktoré zvyknem praktizovať, keď som sama na prechádzke v prírode. Poďme na to… :).

Stres z pohľadu čísiel

 

💡TEÓRIA:

 

Číslo: 1, 10, 19, 28

• Jednotka je spojená s komunikáciou, s vodcovstvom, víziou, egom, sebavedomím, vnútornou silou, ale aj odvahou. Všetky superlatívy, ktoré majú aj odvrátenú tvár. Pretože keď je niečoho príliš, prechádza to do ich slabín/negatívnej polohy. Z vodcovstva sa môže stať egoman, z vnútornej sily sa môže stať „závislák“ od externého uznania, odvaha sa preklopí na strach, sebavedomie sa premení na kritiku a odmietanie autorít. Z ukecaného típka sa stane uzavretý jedinec.

Kde tu je stres?

• Zoberme si takú komunikáciu. Keď človek, ktorý potrebuje komunikovať má strach, vzniká v jeho tele pretlak. Pretlak, ktorý môže cítiť v hlave, alebo neskôr aj v krku. Neskôr sa k tomu môže pridružiť aj fyzická bolesť v krku, angína, zapálené hrdlo. A v tých „ťažších“ prípadoch, keď obdobie potláčania svojej „pravdy“ trvá dlhšie, môže sa rozvinúť aj problém so štítnou žľazou. A to len preto, lebo človek má strach vypovedať. Povedať svoju pravdu. Postaviť sa za seba, za svoj názor. 

 

Viac o čísle 1 sa môžete dočítať aj v letnom špeciáli >>>.

 

👩 OSOBNÝ PRÍKLAD:

 

• Od mala som bola trémistka. Okrem toho som introvertka. Nebola som z tých, ktorí by chodili na dramatický krúžok a vymetali všetky súťaže od pytagoriády až po Hviezdoslavov Kubín. Ale vždy ma lákala skupinová práca, alebo šport. Keď bol zber papiera, bola som pritom. Strčená vo veľkom kontajnery som preberala balíky novín, ktoré žiaci prinášali. Vážili sme to so spolužiakmi a tak robili dobrý skutok. Čiže mala som možnosť pracovať so svojou trémou v interakcii s inými žiakmi. 
• V 12. rokoch ma pritiahol volejbal. Nevyhľadávala som individuálne športy, ale opäť ma pritiahol kolektívny. Tam som opäť mohla bojovať so svojím strachom napr. v rámci súťaží/zápasov, kde sme hrali proti inému družstvu. Družstvo, ktorého členky som predtým nepoznala. Samozrejme ten „small talk“ potrebujete urobiť, aby ste neboli outsider. Postupne som si zvykla a čím viac sme podobných zápasov absolvovali, tým viac môj strach slabol. T.j. pravidelné vystavovanie sa situácii mi pomohlo zmenšiť môj stres.
• Odpovedanie pred tabuľou v plnej aule. Už len predstava, že budem musieť vystúpiť pred plnou aulou študentov, mi naháňala strach. Srdce mi začalo biť a doslova som si priala, aby som nebola vyvolaná. Niežeby som to nedala, ale stálo by ma to veľmi veľa námahy a stresu. Čo mi vtedy pomáhalo bolo, dýchanie. Cielené spomalenie dýchania.
• V rámci teenage veku cca stredná škola som sa rada rozprávala s ľuďmi, ktorých som poznala. Ale osloviť cudzích a rozprávať sa s nimi bolo pre mňa doslova stresujúce. Čo mi vtedy pomáhalo bolo, vytváranie si scenára v hlave. T.j predstavila som si danú situáciu a seba ako reagujem. Predstavila som si v duchu náš rozhovor s dotyčným. Keď prišlo na lámanie chleba, bola som mentálne pripravená na interakciu. Bolo to ako keby som tú situáciu zažila a nebolo to pre mňa „nové“.
• Pohovor na pracovné miesto – opäť podobný príklad ako uvádzam v predošlom bode. Trému z pohovoru som si znižovala tým, že som sa pripravila na danú situáciu. Nielenže som si pripravila otázky, ale som si prešla okruhy tém, ktoré by sa ma mohli pýtať. Naštudovala som si všetko o zamestnávateľovi, aby ma nemohlo nič prekvapiť. A zároveň som si opäť vytvorila v hlave imaginárny scenár rozhovoru ja vs. HR-istka. 

 

To bolo len zopár príkladov zo života, ako som sa v minulosti popasovala so stresovými situáciami ja. Časy, kedy som si nevedela predstaviť byť nepripravená, alebo len tak byť. Časy, kedy som potrebovala mať istotu, že to mám plne v rukách.

Ak ste na tom podobne aj vy, alebo vaši blízki (dieťa, partner), vyskúšajte metódy, ktoré mi pomohli zmierniť stres a znížiť trému. A ako som na tom dnes? Inak. Už to nie je o príprave (aj keď tú nikdy nepodceňujem, ale viem už vyhodnotiť, kedy sa pripravovať treba a kedy naopak to nechávam na spontánnosť). Zároveň sa vystavujem cielene novým výzvam, ktoré mi pomáhajú v osobnom raste. Tak ako ja sprevádzam druhých v ich osobnom raste, pracujem aj ja neustále na sebe (napr. navštevujem dramatický krúžok pre dospelých).

Napr. posledný výstup z komfortnej zóny som zažila naposledy pred vystúpením v RTVS. Niečo čo nerobím každý deň a pre mňa to bol zážitok, ktorým som si prešla prvýkrát v živote. V ten deň som si povedala, že doobeda budem robiť a na 12-tu sa presuniem do Mlynskej doliny. Home office, kľud, presun. Ale ako to už v živote býva, všetko sa zmenilo na poslednú chvíľu. Dieťa ochorelo a ostalo doma. T.j. moja pozornosť sa presunula na dcéru a zároveň som riešila logistiku s mužom, ktorý potreboval ostať doma v čase, kedy som potreboval odísť. 

Čo mi pomohlo na to, aby som zmiernila svoj stres: či už z výstupu z komfortnej zóny, alebo z celého doobedia, ktoré neprebiehalo úplne podľa plánu?

Vyrazila som do štúdia oveľa skôr. Zaparkovala som na parkovisku pri ZOO, kde bolo pár áut. Ostala som v aute, vypla rádio a 30 minút som doslova bola v tichu. Mentálne som sa nastavovala na to, že všetko je ok. Dýchala som, opakovala si v hlave cca scenár, ktorý mi poslali z televízie. A cítila som, ako zo mňa ten doobedňajší stres pomaly opadá. A keď bol čas ísť, presunula som sa do štúdia. Keby som si nedopriala týchto 30 minút plnohodnotného sústredenia sa, budem v strese. Celý rozhovor na tému atopického ekzému, psychosomatiky si môžete pozrieť tu >>>.

Téma a okruh otázok bol daný a žiaľ aj limitovaný, nakoľko je to verejnoprávna televízia a dávajú si pozor čo odzneje v étery. Nemohla som sa vyjadrovať k zdravotnej tematike ako takej, ale zamerala som sa na psychosomatiku a jej vplyv na stav pokožky. Viac informácií o ekzéme sa dočítate aj v nedávnom článku >>>>

📗 CVIČENIE:

 

Máte po náročnom dni, alebo týždni a potrebujete sa ukľudniť? Potrebujete vypnúť svoju hlavu a presmerovať myšlienky na úplne niečo iné?

Mám tu pre vás cvičenie na zapojenie 5 zmyslov, ktoré praktizujem na prechádzke v prírode. V rámci prechádzky sa zamerajte na:

• 5 vecí, ktoré vidíte
• 4 veci, ktorých sa môžete dotknúť
• 3 veci, ktoré počujete
• 2 veci, ktoré cítite
• 1 vec, ktorú môžete ochutnať

Toto cvičenie vám krásne pomôže sa odreagovať a po prechádzke prídete na iné myšlienky. Na začiatku to nie je jednoduché, pretože vám myseľ bude poletovať všade tade. Chce to len prax. 

———————————————-

Ako vám môžem pomôcť ja?

Prostredníctvom poradenstva/mentoringu, pri ktorom používam numerológiu zisťujem cez váš dátum narodenia poslanie, vašu životnú cestu, silné stránky. Oblasti, ktoré vám pomôžu pri smerovaní v živote, v partnerstve, alebo aj podnikaní. Zároveň sa pozriem na životné obdobie (tzv. ročnú vibráciu), ktorým prechádzate, pretože má veľký vplyv na to, ako sa cítite. Pozrieme sa spoločne aj na lekcie, ktorými prechádzate a pochopíte prečo sa vám dejú veci, ktoré sa vám dejú. Po teórii nasledujú praktické kroky, ktoré si spoločne zadefinujeme.